Tešme sa na Vianoce
O niekoľko dní vkročí do našich príbytkov čas sviatočný, výnimočný, ba priam zázračný. Budeme sláviť najkrajšie sviatky roka. Sviatky, ktoré charakterizuje prívetivosť, láskavosť, radosť. Vianoce sa prejavujú v podobe úprimných ľudských citov. Cítime lásku k tradícií, k najbližším, k domovu. Vianoce sú predovšetkým sviatkami rodiny s každoročnou neopakovateľnou atmosférou. V škole predstavujeme tiež jednu veľkú rodinu. Rodinu, ktorá zabezpečuje všetky funkcie pre našich žiakov, rodičov. Ja si uvedomujem, že naša práca je stále ťažšia a nenahraditeľná v spoločnosti. Je to duševná práca. Niekedy nahrádzame aj pravú rodinu. Sú však aj také názory, ktoré si nás nevážia, znevažujú. Možno preto, že to neskúsili, možno preto, že našu prácu nepoznajú, nie je ju hneď vidieť, tak ako nejakú materiálnu prácu, cestu , budovu. Rokmi sa potvrdzuje, že práve aj tí, ktorí vytvárajú materiálne hodnoty najskôr navštevovali školu a získali vzdelanie od svojich učiteľov. Preto sa chcem dnes poďakovať všetkým vám zamestnancom ZŠ s MŠ za vašu celoročnú prácu, za výchovu a vzdelávanie, za čistotu, jedlo, za zabezpečovanie mimoškolskej činnosti, za reprezentáciu školy, obce. Chcem sa poďakovať zodpovedným rodičom za podporu svojich detí a školy, Rade rodičov pri ZŠ s MŠ Veľké Ripňany a všetkým dobrým ľuďom, súkromným firmám, sponzorom, zvlášť PD Radošinka Veľké Ripňany. Buďme plní nádeje, že si nielen počas týchto sviatkov, ale počas celého nadchádzajúceho roka nájdeme viac príležitostí, aby sme sa na seba mohli obrátiť láskavým slovom a nie naopak. Ak budeme môcť, tak nielen slovom, ale aj skutkom, a že počet dní, počas ktorých si budeme vzájomne pomáhať, významne preváži počet tých, v ktorých by sme sa od seba nešťastne vzďaľovali..
.... čas pred nami je „darom i tajomstvom". Je výzvou dar prijať a pochopiť tajomstvo jeho plynutia vo všetkých životných situáciách; s očami plnými radosti byť vďačným, s očami plnými slz zostať statočným; vedieť oceniť ruky, čo poslúžia, rovnako ako nebáť sa priložiť svoje k dielu; nájsť ucho, čo rado vypočuje a ústa, čo ochotne poradia, rovnako ako neprehliadnuť volanie úbohých okolo seba. Zachovať si srdce, čo miluje napriek všetkým formám zloby, ktoré ho napádajú. Naša tvár je obrazom tajomstva hodnoty a dôstojnosti života, seba samého i každého človeka. Vítajme ju v každom dieťati, ktoré prichádza na tento svet a odprevádzajme ju poslednou službou zatlačením očí človeku, ktorý opúšťa tento svet...
Prajem Vám všetkým milostiplné, radostné, požehnané vianočné sviatky, plné porozu-
menia, lásky a spokojnosti.
Prežite ich v zdraví a šťastí so svojimi blízkymi. Želám vám všetkým pokoj v duši. Nech vás sprevádza po celý budúci rok.
Mgr. Jozef Jančovič, riaditeľ školy
Niečo z histórie Vianoc
Vianoce sú kresťanskými sviatkami mieru a pokoja. Ich počiatky začínajú niekde v období 4. storočia. Základom kresťanských Vianoc je biblický príbeh o narodení Ježiša Krista a oslava tejto udalosti.
Podľa jazykovedcov pochádza slovo „Vianoce" z nemčiny. Jeho pôvodný názov bol „svätá noc". Staré nemecké slovo Weihnachten si naši predkovia upravili .
Vianociam predchádza tzv. advent, ktorý začína vždy v poslednú novembrovú nedeľu a končí západom slnka v Štedrý večer.
Slovo „advent" pochádza z latinského slova „adventus" a znamená príchod, príchod Krista. Advent je zároveň začiatkom liturgického roku (cirkevného roku) a samotnou prípravou na Vianoce. V minulosti bol počas adventu prísny pôst a rôzne druhy zákazov. Dokonca sa v rodinách prestalo tancovať a nekonali sa žiadne svadby. V súčasnosti kresťania doporučujú počas adventných týždňov mierny pôst, pretože striedmosť v jedle bystrí rozjímanie.
Hlavným symbolom adventu je adventný veniec, je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Každú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka.
"Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta" (Jn, 8,12).
24. december - Štedrý večer
Od reformácie rímskokatolíckej cirkvi v 16. storočí sa začali sláviť Vianoce už deň vopred.
Preto je celý 24.december pojatý slávnostne, prípravou na večer kedy sa narodí Ježiš Kristus. Vítanie Božieho syna sa nesie v duchu dobrého jedla, skrášľovania a čistenia obydlia, hojnosti a obdarúvania sa. Darovanie darčekov bolo zvykom už v starom Ríme a vyjadrovalo upevňovanie vzájomných vzťahov. Ľudia verili, že prostredníctvom daru dávajú časť seba samých.
Už aj v minulosti rodiny vstávali skoro ráno, aby si každý stihol splniť svoju povinnosť. Pretože podľa toho ako sa vydaril deň a prípravy, sa bude dariť aj v budúcom roku. Hovorilo sa, že akú náladu budete mať počas Štedrého dňa, taká vám zostane aj v roku novom.
S východom prvej hviezdy sa usadalo k štedrovečernej večeri.
Štedrý deň vrcholí polnocou medzi 24. a 25. decembrom, kedy dôjde k samotnému narodeniu spasiteľa. Preto sa ľudia schádzajú o polnoci na "polnočnej omši" a spievajú pesničky.
25. december - Prvý sviatok vianočný a narodenie Ježiša Krista.
Prečo práve 25.december? Ľudia sa domnievajú, že 25.december je dňom narodenia Ježiša Krista. Dejiny ale o tejto skutočnosti nepodávajú žiadnu správu a ani pisatelia Biblie nezaznamenali presný dátum Kristovho narodenia. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva - Sviatok slnka - ktorý sa tiež oslavoval 25. decembra. Pohania totiž verili, že ich Boh Slnka sa každý rok narodí v noci medzi 24.a 25. decembrom. Vypozorovali, že Slnko po tejto noci stúpa na obzore každý deň vyššie a vyššie. Tento tajomný jav si vysvetľovali ako vzrast novorodeného slnečného dieťaťa a preto boli tieto noci považované za „sväté noci".
Cirkev dala pohanským svätým nociam kresťanský význam a ako cirkevný sviatok je 25. december po prvý krát doložený z roku 354, čerpaný z rímskych prameňov.
Dnes už vieme, že v tomto čase dochádza k zimnému slnovratu (21. december), kedy Slnko vstupuje do znamenia Kozorožca. Je to najkratší deň a najdlhšia noc v roku a zároveň v kalendári začína zima.
A tak cirkev časovo spojila narodenie Spasiteľa so starým mýtom zimného slnovratu, vyjadrujúcim vedomie o večnom víťazstve života nad smrťou a svetla nad tmou.
Iná teória zase vraví, že dňa 25.3. bolo Márii zvestované, že bude matka Krista. Za deväť mesiacov, čiže 25.decembra má prísť na svet Božie dieťa. Táto hypotéza je však veľmi ťažko dokázateľná.
Tichá noc
Bez Tichej noci si Vianoce snáď ani nevieme predstaviť. Preložená bola hádam do všetkých jazykov. Kde má korene táto typická vianočná pieseň?
Tichá noc, svätá noc, v origináli Stille Nacht, heilige Nacht, mala premiéru v rakúskej dedinke Oberndorf v kostole svätého Mikuláša počas polnočnej omše 24. decembra 1818.
Kostol, v ktorom sa tóny tejto neobyčajnej vianočnej piesne rozozvučali prvý raz, dnes už neexistuje. Text vytvoril Joseph Mohr, ktorý prišiel za Franzom Xaverom Gruberom s prosbou, aby naň zložil hudbu. Práve vtedy nefungoval organ, preto Gruber nacvičil pieseň so sprievodom gitary. Povrávalo sa, že mechy organu rozhrýzli myši, avšak ide skôr o legendu ako o realitu.
Tichá noc nezaznamenala obrovský úspech hneď. Až okolo roku 1840 sa začala objavovať vo viacerých spevníkoch a šírila sa čoraz väčšou rýchlosťou. Spevácke zbory a misionári ju postupne preniesli nielen do Európy, ale aj do celého sveta. Dlho sa Tichá noc považovala za tirolskú ľudovú pieseň, jej autori Mohr a Gruber sa začali v súvislosti s ňou spomínať až neskôr. Autori sa slávy počas svojho života nedočkali.
Odkiaľ pochádza vianočný stromček?
Na Slovensko prenikol vianočný stromček v 18. storočí. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a na konci 19. storočia začal prenikať na vidiek. Prišiel k nám z Nemecka, jeho pôvod však siaha až do staroveku.
História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska.
Vianočný stromček v starovekom Ríme
Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.
Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský. Siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša "Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa."
Najskôr v meste, potom na vidieku
Na naše územie prenikol stromček v 18. storočí z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a na konci 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami.
Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.
Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.
Magické vlastnosti
V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov. Až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu.
Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok.
Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom
Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok
