Vitajte v našej obci!

Prvá písomná zmienka je v listine z roku ll56 pod názvom Ripin,  v roku 1246  - Repen, v r. 1285 pod názvom  Rypun, v r.1390 Nogrepen a 1773 Welke Ripňany. Najskôr boli kráľovským majetkom, v druhej polovici 13. storočia ich kráľ daroval rodine Ludanickovcov. Od 14. do 16. storočia sa vyvíjali ako zemepanské mestečko.

 

Ripňany boli spustošené v roku 1598 Turkami. Rozvoj obce nastáva v druhej polovici 17. storočia. Vtedy sa tu stavia kostol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Vysvätený bol v roku 1692. Stavba bola pôvodne v barokovom slohu, neskôr v roku 1853 bol prestavaný.

Erb, pečať a vlajka obce predstavujú trojicu jej najdôležitejších identifikačných symbolov.

Veľké Ripňany mali svoj symbol a bol zobrazený v obecnej pečati. Bola ním postava sv. Jána Nepomuckého. Legenda o sv. J. Nepomuckom hovorí, že sa narodil okolo 1350 v Pomuku v juhozápadných Čechách. Sv. Ján bol symbolizovaný rybou, ktorá súvisí s vodou a je symbolom mlčanlivosti. Hlavným symbolom erbu je ryba a 5 hviezd. Štítové pozadie je modré a symbolizuje vodu. Pečať je okrúhla, uprostred má obecný erb a kruhopis: Obec Veľké Ripňany. Vlajka pozostáva zo siedmich pozdĺžnych  pruhov vo farbách žltej, modrej a bielej. Hlavný symbol je ryba.

 

Veľké Ripňany v súčasnosti

Naša minulosť

            Čo sa dozvedeli detí z úst svojich starých rodičov?

·        O zvykoch a obyčajoch na Vianoce?

Stromček bol v obývačke a bol postavený na stole. Každý rok bol stromček živý. A bola to borovica.

Jedlá: Každý rok mali kapustnicovú polievku. A ešte rybu so šalátom a ešte zemiaky. Ku kapustnici mali aj koláč a vola sa štedrák. K štedrovečernému stou mávali oblátky s medom. Mali aj ovocie, zákusky, oriešky cesnak, jabĺčka.

Darčeky  boli také isté ako aj teraz. Darčeky boli zhotovené napríklad z umelej hmoty: postielku, bábiku, glóbus, alebo z dreva: hokejka, drevený koník, šašo. A ešte z umelej hmoty dostali telefón z izby do izby, z vlny :  pulóvre, nohavice, tričká, z bavlny: spodné prádlo, ponožky.

Ozdoby: Na stromčeku boli ozdoby zo slamy, umelé gule, strieborné pozlatká a Ježiškove vlasy. A na vrchole bola postavená pika.

Zvyky a obyčaje: Na Štedrý večer príde stará mama a zakope na dvere 3-krát vinšuje šťastné sviatky Krista Pána narodenie. Potom sa pomodlia a hodia do kútov oriešky. Na Štedrý deň dávajú jedlo psovi, mačke, prasiatkám, sliepkam, kohútovi.

 

·        O bežnom dni počas celého roka?

Babička mi povedala, že nosili kroje, že keď sa cez leto naučili tak, pásli kravy a ovce a cez zimu vyšívali, priadli ľan a pomáhali vnútri, driapali perie. Doma sa piekol chleba a najčastejšie jedávali: zemiaky a kapustu alebo kukuričnú kašu a že nebývalo často mäso ako teraz. A že mali 2 km vzdialenú školu a chodili do nej peši.

 Na Vianoce sa nepiekli zákusky, ale kysnuté koláče a varila sa kapustnica, ryža, opekance a krupičná kaša. Kroj sa robil z domáceho plátna a z vlny (ovčej). To sa všetko spracovalo doma. Z mlieka sa robil syr, tvaroh, to sa nepredávalo, robilo sa to doma, keď bolo syra veľa robili sa halušky. Ani na vysokú školu nešli, leto sa to všetko platilo a rodičia nato nemali peniaze, lebo neboli závody ani podniky, aby mohli ísť do práce.

Pripravila : Veronika Vadrnová 

 

Názvy obcí v okolí Veľkých Ripňan

 

Súčasnosť                       Kedysi                                                                                                  

Veľké Ripňany                             Nagyripin                                      

Malé Ripňany                              Kišripin

Lužany                                      Šarluhy

Obsolovce                                  Pacolaj

Merašice                                   Mereche

Nitrianska Blatnica                    Šarfia

Malé Zálužie                              Ulaček

Nové Sady                                 Ašaker    

Vychádzky do okolia

Veľké Ripňany

Boli osídlené od praveku. V 15. storočí zemepánske mestečko s vinohradmi. V roku 1598 boli Veľké Ripňany zničené Turkami. Za kapitalizmu tu bol liehovar. V obci sa hovorilo tvrdým nárečím, ale v zaniknutej Vieske mäkkým. Ku koncu 19. storočia tu sídlil prvý obecný lekár. Do roku 1945 na území okresu  bolo 7 lekární – v Topoľčanoch 3, v Bánovciach, v Partizánskom , v Žabokrekoch a vo Veľkých Ripňanoch.

Čertova pec

Je chránený prírodný výtvor. Čertova pec je náleziskom troch kultúrnych vrstiev. V jaskyni žili lovci medveďov: Našli sa po nich kamenné nástroje. Našlo sa aj pohrebisko z 11. – 13. storočia. Unikátna nádoba modelovaná do tvaru voza so zvieracími figúrkami. Našli sa aj stopy po lovcoch mamutov.

Rotunda Sv. Jurko v okolí Nitrianskej Blatnici

Archeologickú lokalitu v Nitrianskej Blatnici na úbočí hory Marhat, vzdialenú od obce cca 4 km, tvorí pohrebisko a rotunda  sv. Juraja z 9. storočia. Románska časť rotundy je pravdepodobne len nadstavená na ešte starších veľkomoravských základoch. Pri výskume kostolík v Nitrianskej Blatnici boli odkryté takmer celé plochy kostolných cintorínov. Na hroboch boli často neopracované alebo len hrubo pritesané náhrobné kamene. V súčasnosti  využívanie  kultúrnej pamiatky zabezpečuje občianske združenie “Rotunda Jurko”. Informačný systém je osadený pri vstupe, pre návštevníkov sú informácie aj v rotunde.