Krajské kolo  Súťaže mladých záchranárov CO sa konalo

              13. júna 2013 v NITRE, v areáli skladov CO. Topoľčiansky okres

     reprezentovalo družstvo z našej školy- K. BEŇOVÁ, K. MAZÁKOVÁ,

                                                                    R. ANTALÍK, M. CHALÁNI.

V súťaži družstvá absolvovali 6 disciplín:

1.      Civilná ochrana  obyvateľstva (použitie ochrannej masky, improvizované prostriedky  

         individuálnej ochrany, evakuačná batožina, rozoznávanie varovných signálov)

2.      Pohyb a pobyt v prírode ( orientácia na mape pomocou buzoly, meranie vzdialeností na  

         mape, odhad vzdialenosti v teréne, určovanie svetových strán v teréne)

3.      Zdravotnícka príprava (správne ošetrenie bezvedomia, otvorenej zlomeniny, tržnej rany,

         popálenín a telefonovanie na Linku tiesňového volania 112)

4.      Hasenie malých požiarov (hasenie tzv. „džberovkou“ na cieľ)

5.      Streľba zo vzduchovky ( v polohe ležmo na sklápací terč)

6.      Testy (súbor otázok z CO, dopravnej, zdravotnej a protipožiarnej výchovy)

Svoj minuloročný výkon si zlepšili a z celkového počtu 585 bodov získali 581, čo im zabezpečilo 1. miesto, a tým sa stali najlepšími mladými záchranármi v Nitrianskom kraji.

V septembri sa zúčastnia celoslovenského kola, veríme, že budú úspešne reprezentovať Nitriansky kraj, Topoľčiansky okres a našu školu.  

Za úspešnú reprezentáciu ďakujeme a držíme palce v celoslovenskom kole súťaže.

Do galérie Olympijský deň 2013 boli pridané fotografie.

Dňa 7.6.2013 sme sa zúčastnili ocenenia najúspešnejších súťažiacich v predmetových olympiádach v Topoľčanoch v zasadaške Obvodného úradu. Z našej školy bolo ocenených 13 žiakov medzi najúspešnejšími v okrese Topoľčany.

Úspešní reprezentanti z našej školy, srdečne Vám blahoželáme!

"Biológia nás zrejme baví" o tom svedčí úspešnosť našich žiakov v biologickej olympiáde. Dňa 4.6.2013 sme sa zúčastnili obvodného kola, kategórie F, družstvo starších i mladších žiakov. Obe družstvá vo svojej kategórii získali I.miesto.

Družstvo mladších žiakov tvorili: Bianka Pániková, Jakub Falis, Dominika Radosová, Samuel Frťala, Barbora Galová.

Družstvo starších žiakov tvorili: Alexandra Nováčiková, Denisa Lakatová, Veronika Fančovičová, Monika Jakubičková, Patrik Nehéz.

Biologická olympiáda kategória E 

Súťaže sa zúčastnili žiačky našej školy a získali v odbornosti zoológia 4. miesto Zuzana Grežďová (7.A) a v odbornosti botanika Patrícia Fančovičová - 2. miesto v obvodovom kole. Do krajského kola postúpila Patrícia Fančovičová, kde sa umiestnila na 9.mieste.

Srdečne blahoželáme a ďakujeme za úspešnú reprezentáciu školy!

Projekt sme realizovali na našej škole na základe získaných financií v projekte Tajomstvá labákov -  Nadácie Volkswagen Slovakia s názvom Experimenty a objavy.

Získané financie z Nadácie Volkswagen – 1.950 €  a spoluúčasť na tomto projekte tvorila Rada rodičov pri ZŠ s MŠ Veľké Ripňany sumou 199,37 €.

Financie sme využili na nákup pomôcok ako sú: digiskop, pH-meter, lupy, sady pomôcok k biológii, fyzike, chémie, laboratórne sklo, model kolobehu vody s lampou a lupou.

Cieľom projektu bolo zvýšiť záujem žiakov o prírodné vedy. Vyučovacie hodiny fyziky, chémie a biológie boli zaujímavejšie, atraktívnejšie a hlavne názornejšie. Deti si veľa zapamätali a naučili sa pomocou vlastných zrealizovaných experimentov.

            Úlohy projektu ich nadchli, páčili sa im zaujímavé aktivity – experimenty z oblasti fyziky či chémie a taktiež pozorovanie organizmov v prírode. Rada rodičov podporila projekt aj finančne. Žiaci boli aktívne zapojení do všetkých pracovných činností, na jednotlivých vyučovacích hodinách a záujmových krúžkoch sa  učili vytvárať si kladný vzťah k prírode, využívať jej možnosti, tiež si zvyšovali prostredníctvom uvedených aktivít záujem o pracovnú činnosť a ochranu  životného prostredia. Naučili sa zmysluplne využívať IKT, získavať zručnosti a skúsenosti v oblasti tvorby životného prostredia,  naučili sa kooperácii, pracovným návykom a  práci v tíme.  Tento náš projekt bol pozitívnou motiváciou pokusu o návrat prepojenia človeka s prírodou.

Fotodokumentáciu z tohto projektu nádejte vo fotoalbume - Experimenty a objavy.

   V Topoľčanoch ( v Parku športovcov)  sa aj tento rok konala Súťaž mladých záchranárov CO. Obvodné kolo sa uskutočnilo 17. mája 2013 a našu školu reprezentovali dve družstvá.

V súťaži družstvá absolvovali 6 disciplín:

1.      Civilná ochrana  obyvateľstva (použitie ochrannej masky, improvizované prostriedky  

         individuálnej ochrany, evakuačná batožina, rozoznávanie varovných signálov)

2.      Pohyb a pobyt v prírode ( orientácia na mape pomocou buzoly, meranie vzdialeností na   

         mape, odhad vzdialenosti v teréne, určovanie svetových strán v teréne)

3.      Zdravotnícka príprava (správne ošetrenie bezvedomia, otvorenej zlomeniny, tržnej rany,  

         popálenín a telefonovanie na Linku tiesňového volania 112)

4.      Hasenie malých požiarov (hasenie tzv. „džberovkou“ na cieľ)

5.      Streľba zo vzduchovky ( v polohe ležmo na sklápací terč)

6.      Testy (súbor otázok z CO, dopravnej, zdravotnej a protipožiarnej výchovy)

 Družstvo mladších žiakov (Monika Jakubičková , Veronika Fančovičová , Richard Procháska  a Sebastián Svorad ) nastúpilo do súťaže prvýkrát. Na to, že boli v tejto súťaži úplní nováčikovia, spomedzi 15 družstiev si s počtom bodov 557 vybojovali pekné 4. miesto.

Družstvo starších žiakov ( K. Beňová, K. Mazáková, M. Chaláni, R. Antalík) obhájilo minuloročné víťazstvo a s počtom 579 bodov suverénne obsadilo 1. miesto. Títo žiaci budú reprezentovať Topoľčiansky okres v krajskom kole súťaže mladých záchranárov CO, ktoré sa koná 13. júna 2013 v Nitre. Za reprezentáciu školy ďakujeme a držíme palce v krajskom kole súťaže.

Foto nájdete vo fotoalbume SMZ CO.

Víťazka Okresného kola Dejepisnej olympiády kategórie C Kristína Mazáková sa dňa 10. apríla 2013 zúčastnila Krajského kola Dejepisnej olympiády na Spojenej katolíckej škole, Saratovská ul. v Leviciach. Vo svojej kategórií bojovala s ďalšími 13 žiakmi z Nitrianskeho kraja. Vo vedomostne veľmi náročnej olympiáde skončila na 4. mieste. Za tretím v poradí zaostala o jeden bod. Kristíne patrí naše poďakovanie za to, že sa svedomite pripravovala a zúčastňovala dejepisnej olympiády od 6. ročníka ZŠ.  Veríme, že získané vedomosti využije pri ďalšom štúdiu na strednej škole.

            Ďakujeme za dlhodobú úspešnú reprezentáciu školy.

Dňa 5.- 6.apríla 2013 sa žiaci tretieho a štvrtého ročníka zúčastnili v priestoroch kultúrneho domu na Noci s Andersenom. Žiaci zážitkovou formou pracovali v čitateľských dielňach. Celé podujatie sa konalo pod záštitou Školskej a Obecnej knižnice vo Veľkých Ripňanoch. Foto nájdete vo fotoalbume.

 

12. apríl 2013 – Deň narcisov – Prijmite kvietok nádeje

     Milí žiaci 12. apríl 2013, piatok už 17. krát celé  Slovensko opäť vyjadrí solidárnosť s ľuďmi, ktorí trpia ťažkou chorobou akou rakovina je. Prispením korún do verejnej finančnej zbierky sa pomôže tým, ktorí to najviac potrebujú . Pripnutím a nosením tohto kvetu vyjadrujeme, že spolucítime s ľuďmi, ktorí trpia ťažkou chorobou.

     Milí žiaci, obyčajné ďakujeme nie je dostatočným vyjadrením toho, ako si Vašu pomoc a podporu vážia títo ľudia. Nevieme však povedať viac, snáď len toľko, že dobrý pocit zo zmysluplných vecí môže hriať nás všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievame ku tomu, že tradícia Dňa narcisov je veľmi silná a tento kvietok predstavuje jediný deň v roku oveľa viac, ako reprezentanta rastlinnej ríše...Ďakujeme

     Základná škola s materskou školou Veľké Ripňany  sa už dvanásť rokov  zapája do verejnej finančnej zbierky tejto humánnej akcie. Žiačky a žiaci, dobrovoľníci robia zbierku na  základnej škole, v obci Veľké Ripňany, Behynce,  Biskupová, Malé Ripňany, Lužany, Merašice .                                               

  Vyzbierané peniaze  budú                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            zaslané na účet  - Liga proti rakovine SR, Brestová 6, Bratislava.

     Vopred ďakujeme všetkým za tohtoročné finančné príspevky .

    Hviezdoslavov Kubín je najstaršou a najprestížnejšou súťažou  oblasti                                                                                                                           

                                                  umeleckého prednesu a divadiel poézie. Recitátori svojím repertoárom   

                                                  a interpretáciou hlbšie spoznávajú literárne hodnoty a zoznamujú s nimi   

                                                 širšiu verejnosť. Súťaž je viacstupňová , súťaží sa v prednese poézie a prózy,   

                                                 má šesť kategórií . Zo školského kola postúpili títo žiaci:

                                                                           Sabína OZIMÁKOVÁ ( I. kategória- poézia)

                                                                           Šimon NOVOSAD ( I. kategória – próza)

                                                                           Dália SEDLIAKOVÁ ( II. kategória – próza)

                                                                           Kristína MAZÁKOVÁ (III. kategória – próza)

           Títo žiaci úspešne reprezentovali našu školu  v spádovom kole, ktoré sa konalo 22. marca 2013    

           v Tribečskom osvetovom stredisku v Topoľčanoch. Sabinka Ozimáková sa umiestnila na 3. mieste,               

           Dália Sedliaková získala 2. miesto a Kristína Mazáková  si vyrecitovala 3. miesto.

           Recitátorom srdečne blahoželáme a ďakujeme za úspešnú reprezentáciu školy.                Ľ.M          

Veľká noc

Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky alebo Pascha (novogr. πάσχα – pascha, z hebr. פסח - pesach) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri Výpočet dátumu Veľkej noci). Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha. Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je Veľkonočný preslov Melita zo Sárd z 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, avšak možností, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. Isaac Newton svojimi výpočtami z roku 1733 prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok 7. apríla 30, 4. apríla 33 alebo 23. apríla 34; poslednej z možností sám dával prednosť. Gerhard Kroll vo svojej knihe Po Ježišových stopách usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa C. Humphreysa a W. D. Waddingtona (1990) v podvečer 3. apríla 33 v Jeruzaleme vyšiel Mesiac v splne sčasti v zatmení; toto zatmenie skončilo 51 minút po východe Mesiaca. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami (Mt 27,34; Mk 15,33; Lk 22,44), takže tento dátum (3. apríl 33) je pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríl 33.

Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa Mt 12,40, kde sa píše: "Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci", musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno (Mk 16,9: "A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno...) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatku, celú sobotu a časť z nedele – môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni. Iný argument, týkajúci sa piatku je, že podľa Mt 16,21 a Lk 9,22 Ježiš vstane na tretí deň alebo doslova tretieho dňa, a preto nemusel byť v hrobe plné tri dni a noci.

 Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi

Veľká noc podľa rímskokatolíckej tradície sa začína vigíliou Nedele Vzkriesenia (ktorá završuje veľkonočné triduum Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) a trvá päťdesiat dní až do Turíc, slávnosti zostúpenia Ducha svätého. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva Veľkonočná oktáva. 40. deň Veľkej noci je slávnosť Nanebovstúpenia Pána, ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca.

Veľkonočné symboly

Veľkonočné symboly

• baránok — Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.
• kríž — Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
• oheň — Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
• sviečka — Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi a , t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.

Tanier so šunkou, vajíčkom, hrudkou a zeleninou.

• vajíčko — Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
• zajačik — Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.
• korbáč — Tento v niektorých regiónoch Slovenska dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch

Nenáboženské veľkonočné tradície

Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Predávajú sa napríklad veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov.

Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a korbáč. Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo korbáčujú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatichštyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Či sa najprv korbáčuje alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď korbáčovanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa používa iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie.

V USA sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.

V Nórsku je, okrem lyžovania v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad Poirot Agathy Christie. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.

Výpočet dátumu Veľkej noci sa v jednotlivých cirkvách odlišuje.

Veľká noc sa podľa kresťanských cirkví slávi prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa bola ustanovená na nicejskom koncile (prvom všeobecnom) roku 325.

Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká noc bude až nasledujúcu nedeľu. Dátum Veľkej noci sa teda môže odlišovať medzi jednotlivými rokmi až o viac ako jeden mesiac (od 22. marca do 25. apríla). Jarná rovnodennosť je „úradne“ stanovená na 21. marec podľa gregoriánskeho kalendára bez ohľadu na astronomickú skutočnosť (ktorá sa môže líšiť až o dva dni). V niektorých protestantských krajinách (napríklad v Nemecku, Švédsku a Dánsku) sa ale Veľká noc slávila počas niekoľkých desaťročí 18. a 19. storočia podľa astronomickej skutočnosti.

Pravoslávna Veľká noc je oproti katolíckej oneskorená, pretože pravoslávna cirkev pre ich výpočet využíva starší juliánsky kalendár. Navyše zachováva kánon nicejského koncilu, že Veľká noc nesmie kolidovať so židovským sviatkom Pesach.

Ježiš Kristus alebo Ježiš Nazaretský (zriedkavejšie aj Isus Christos - v pravoslávnom prostredí; pôvod pozri nižšie: Meno), narodený približne medzi rokmi 8 pred Kr. - 2 pred Kr.^[1], je ústrednou postavou kresťanstva. Ježiš verejne pôsobil asi od roku 28 ako pocestný kazateľ v oblasti dnešného Izraela a západného brehu Jordánu. Hlásal skorý príchod Božieho kráľovstva a vyzýval k obráteniu a pokániu. Okolo roku 30 ho Rimania v Jeruzaleme ukrižovali.

Kresťania považujú Ježiša za Židmi očakávaného Mesiáša, Spasiteľa ľudstva a Božieho Syna, moslimovia za jedného z najvýznamnejších prorokov.

Od dátumu Ježišovho narodenia, hoci pravdepodobne nepresne vypočítaného, je tradične odvodzovaný dnes používaný kresťanský letopočet.

Meno Ježiš pochádza z gréckeho mena Iésus (Ἰησοῦς) polatinčeného v stredovekých verziách Biblie. Iésús sa uvádza v gréckej Septuaginte ako prepis hebrejského mena Jehošua alebo skrátene Ješua (Jahve je spasenie, Spasiteľ, Záchranca). Jeho pôvodné meno bolo s istou pravdepodobnosťou aramejské, ale nezachovalo sa - no je dôvod veriť, že bolo hebrejské, ako je uvedené. Toto meno bolo v tej dobe v oblasti kde Ježiš žil veľmi rozšírené.

Ježiš sa nazýva aj Ježiš Nazaretský alebo Ježiš z Nazaretu, podľa mesta Nazaret, kde prežil detstvo. Kresťania ho nazývajú aj Ježiš Kristus (lat. Iesus Christus; hebr. ישוע, ישו Joszue; aram. ܝܫܘܥ, ܝܫܘ Jeszua = "JHWH"; gréc. Ιησους Χριστος /jesus ĥristos/). Kristus však nie je meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho christós (grécky: Χριστός), čo znamená Pomazaný. Toto slovo je pravdepodobne prekladom hebrejského Mesiáš (heb. מָׁשִיַח), čo doslovne znamená "pomazaný Jahvem" resp. "pomazaný Bohom".

Starí kresťania často Ježiša nevolali Christos, ale používali grécke Chrestos, čo znamený dobrý. Toto bolo zároveň bežné grécke meno, hlavne u spodných vrstiev a otrokov (kde sa kresťanstvo zozačiatku najviac šírilo). Túto formu mena spomínajú už najstarší zachovaní kresťanskí autori: Justín Mučeník (Apol., I, 4), Klement Alexandrijský (Strom., II, iv, 18), Tertullianus (Adv. Gentes, II), a Lactantius (Int. Div., IV, vii, 5)^[1]. Najstarší zachovaný datovaný kresťanský nápis (318) taktiež obsahuje túto formu^[2]. Dve najstaršie zachované biblie zo štvrtého storočia (Codex Vaticanus a Codex Sinaticus) nazývajú kresťanov "chrestianos" a "chreistianos". V niektorých jazykoch (vrátane slovenčiny, alebo francúžštiny) sa doteraz Kresťania nazývajú slovom s "e", nie slovom odvodeným od slova "Kristus".

Zmrtvýchvstanie Pána (alebo Veľkonočná nedeľa) je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou.

V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká končí až 50. dňom slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (Turíce).

V gréckokatolíckej cirkvi sa nazýva Nedeľa Paschy alebo Nedeľa vzkriesenia a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Oslava vzkriesenia Ježiša Krista (Pascha) sa predlžuje na celý týždeň, ktorý nesie označenie Svetlý týždeň. Obdobie Paschy trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením Pána, teda 40 dní. Z liturgického hľadiska predstavuje Nedeľa vzkriesenia začiatok evanjeliových i apoštolských čítaní (lekcionára) a aj začiatok cyklu oktoichu (osmohlasníka). V Nedeľu Paschy sa začína čítať Jánovo evanjelium od začiatku ("Na počiatku bolo Slovo...") a aj Skutky svätých apoštolov od začiatku.

Veľkonočné prázdniny sa začínajú 28. marca 2013  (vo štvrtok) a trvajú do 02. apríla 2013. Riadne vyučovanie sa začne dňa

03. apríla 2013 (v stredu).

Príjemné prežitie Veľkonočných sviatkov žiakom, rodičom i priateľom školy želajú zamestnanci  školy.

Dňa 19.2.2013 sa žiačky našej školy zúčastnili okresného kola vo vybíjanej v Topoľčanoch, kde sa umiestnili na 3. mieste.

Školu reprezentovali tieto žiačky: D. Kovačiková, D. Sedliaková, D. Halvelandová, S. Pavlovičová, V. Kucháriková, L. Wolfová, S. Kuricová, N. Janičová, N. Štetková, Z. Grežďová, A. Urbaničová, A. Urminská.

Ani tento rok žiaci našej školy na streleckom krúžku  nezaháľali, naopak, vzorne sa pripravovali na reprezentáciu školy.  Obvodné kolo v streľbe žiakov a žiačok ZŠ a OG sa konalo  v Prašiciach dňa 15.januára 2013. Boli sme úspešní  v súťaži   jednotlivcov aj družstiev.  V súťaži mladších žiačok sa na  1. mieste  umiestnila Monika Jakubičková, ktorá nastrieľala 238 bodov. V kategórii mladších žiakov si pekné 5. miesto vystrieľal Richard Procháska s počtom bodov 221. V kategórii starších žiačok  bola najúspešnejšia Kristína Mazáková s počtom bodov 268 a stala sa suverénnou víťazkou celého obvodného kola. Druhé miesto patrilo Kristíne Beňovej, nastrieľala 245 bodov. V starších žiakoch 4. miesto obsadil Roman Antalík s počtom bodov 244. Títo traja žiaci tvorili aj družstvo starších žiakov, ktoré spolu získalo 757 bodov a tým si zaistili 1. miesto a postup na Majstrovstvá Nitrianskeho kraja. Tieto sa konali 22. februára 2013 vo Svätom Petri. Svoj strelecký výkon zlepšili, nastrieľali 764 bodov, čo  však v silnej konkurencii na medailovú pozíciu nestačilo, obsadili 4. miesto, čo pre nás amatérov znamená veľmi pekné umiestnenie v rámci Nitrianskeho kraja. Za reprezentáciu ďakujeme a  držíme palce v ďalších súťažiach.

Dejepisná olympiáda – úspešní reprezentanti

Dňa 5. februára 2013 sa na ZŠ Gogoľova ul. Topoľčany uskutočnilo okresné kolo 5. ročníka Dejepisnej olympiády. Našu školu reprezentovali 3 žiaci v 2 kategóriách. V kategórii D bol úspešným riešiteľom žiak 8. A triedy Martin Borbély. Umiestnil sa z 11 žiakov na 4. mieste Zo 100 bodov získal 65. V kategórií C reprezentovali žiačky Kristína Beňová a Kristína Mazáková, žiačky 9. A triedy. Obe žiačky boli úspešné. K. Mazáková obsadila 1. miesto. Zo 100 bodov získala 88. K. Beňová obsadila 10. miesto s počtom bodov 61 .Žiačka Žiak, ktorý získa 60 a viac bodov je úspešný. K. Mazáková bude dňa 4. apríla 2013 reprezentovať školu v krajskom kole Dejepisnej olympiády na  Spojenej katolíckej škole v Leviciach.  Žiakom patrí vďaka  za poctivú prípravu, zvlášť za ochotu učiť sa nad rámec učebných osnov ZŠ. Ďakujeme za vzornú a úspešnú reprezentáciu. Blahoželáme. K. Mazákovej želáme úspešný výsledok aj v krajskom kole.

                                                                                                                                                             Mgr. J. Jančovič

Rada rodičov pri ZŠ s MŠ Veľké Ripňany ďakuje sponzorom za vecné ceny do tomboly na XXII. rodičovský ples

1. prací gél ARIEL                                              OcU Veľké Ripňany
2. osobná váha                                       P. Fančovičová                     
3. rýchlovarná kanvica                          nemenovaný darca                             
4.  ručný mixér + poháre na pivo                      nemenovaný darca                          
5.  fit lopta  +poháre                             nemenovaný darca            
6.  Kávovar                                             nemenovaný darca            
7. súprava dekoračných predmetov      P. Švihoríková                      
8.  kávovar BOSCH                                p. J. Pecháč           
9. Krmivo pre psov                                Nemenovaný darca            
10. sklenné dózy                                      Nemenovaný darca            
11. kozmetický balíček                            P. Kellnerová                       
12.  vlasová kozmetika                            J. Hertelová-kaderníctvo  
13. stieracie žreby – Kominár                 P. Kupec     Zdenko              
14.  stieracie žreby – Piškvorky               P. Kupec  Zdenko                
15.  Obraz                                                P. Kupec  Zdenko               
16. Cestoviny                                           P. Kellnerová                        
17. Cestovná taška + dáždnik                  p. J. Pecháč
18. Kreslo                                                 p. M. Hlavenka
19. Pillsner Urguell                                             p. Danka Štetková
20. Čaje + výživový doplnok Aloe vera    Lekáreň Veľké Ripňany
21. Reklamný balíček                              p. Kupec-Stavebniny V.R.
22. Poukážka na večeru v hodn. 30 €      Reštaurácia sv. Florián
23. Pomôcky do kuchyne + sada poh.     NITRAWEX V.R.
24. Prací gél + toaletný papier                KG KANS Topoľčany
25. Pohovka                                             p. T. Jakubička

Privítali sme  „Radošincov“

            17. decembra 2012 žiaci školy dostali živý  vianočný darček. Zavítali k nám „Radošinci“.  Žiaci školy spontánne a úprimne privítali spisovateľa, dramatika, umeleckého šéfa Radošinského naivného divadla pána Stanislava Štepku, herečku Marušku Nedomovú a manažéra divadla Ladislava Hubáčeka.

Pán Štepka porozprával jemu vlastným živým jazykom o vzniku, histórií a súčasnosti RND.

O svojich hereckých začiatkoch a práci v RND hovorili p. M. Nedomová a L. Hubáček. Všetci odpovedali na otázky žiakov a žiakom zaspievali bez prípravy ako premiéru  jednu spoločnú pieseň. Pán Štepka odporúčil žiakom, aby nepozerali televíziu, ale venovali sa čítaniu kníh, literatúre, ktorá ich oveľa viac obohatí ako stupídne televízne programy.

            Veríme, že stretnutia s významnými osobnosťami našej kultúry obohatia našich žiakov a vzbudia v nich záujem o literatúru, čítanie, písanie vlastných textov. Dúfame, že sa rozšíria rady našich „žiackych literátov“, ktorí sa zapoja do rôznych literárnych súťaží a reprezentácie školy. A možno viacerí vstúpia i na amatérske alebo profesionálne javisko.

            Ďakujeme pán Štepka za humor, ktorý rozdáva Vaše divadlo.

RND nám pomáha tešiť sa zo života.

Tešme sa  na Vianoce

O niekoľko dní vkročí do našich príbytkov čas sviatočný, výnimočný, ba  priam zázračný. Budeme sláviť najkrajšie sviatky roka. Sviatky, ktoré charakterizuje prívetivosť, láskavosť, radosť. Vianoce sa prejavujú v podobe úprimných ľudských citov. Cítime lásku k tradícií, k najbližším, k domovu. Vianoce sú predovšetkým sviatkami rodiny s každoročnou neopakovateľnou atmosférou. V škole predstavujeme tiež jednu veľkú rodinu. Rodinu, ktorá zabezpečuje všetky funkcie pre našich žiakov, rodičov. Ja si uvedomujem, že naša práca je stále ťažšia a  nenahraditeľná v spoločnosti. Je to duševná práca.  Niekedy nahrádzame aj pravú rodinu. Sú však aj také názory, ktoré si nás nevážia, znevažujú. Možno preto, že to neskúsili, možno preto, že našu prácu nepoznajú, nie je ju  hneď vidieť, tak ako nejakú materiálnu prácu, cestu , budovu. Rokmi sa   potvrdzuje, že práve  aj tí, ktorí vytvárajú  materiálne hodnoty najskôr navštevovali školu a získali vzdelanie od svojich učiteľov. Preto sa chcem dnes poďakovať  všetkým vám zamestnancom  ZŠ s MŠ za vašu celoročnú prácu, za výchovu a vzdelávanie, za čistotu, jedlo, za zabezpečovanie mimoškolskej činnosti, za reprezentáciu školy, obce. Chcem sa poďakovať zodpovedným rodičom za podporu svojich detí a školy, Rade rodičov pri ZŠ s MŠ Veľké Ripňany a všetkým dobrým ľuďom, súkromným firmám, sponzorom, zvlášť PD Radošinka Veľké Ripňany. Buďme plní nádeje, že si nielen počas týchto sviatkov, ale počas celého nadchádzajúceho roka nájdeme viac príležitostí, aby sme sa na seba mohli obrátiť láskavým slovom a nie naopak. Ak budeme môcť, tak nielen slovom, ale aj skutkom, a že počet dní, počas ktorých si budeme vzájomne pomáhať, významne preváži počet tých, v ktorých by sme sa od seba nešťastne vzďaľovali..

.... čas pred nami je „darom i tajomstvom". Je vý­zvou dar prijať a pochopiť tajomstvo jeho plynutia vo všetkých životných situáciách; s očami plnými radosti byť vďačným, s očami plnými slz zostať statočným; vedieť oceniť ruky, čo poslúžia, rovnako ako nebáť sa priložiť svoje k dielu; nájsť ucho, čo rado vypočuje a ústa, čo ochotne pora­dia, rovnako ako neprehliadnuť volanie úbohých okolo seba. Zachovať si srdce, čo miluje napriek všetkým formám zloby, ktoré ho napádajú. Naša tvár je obrazom tajomstva hodnoty a dôstojnosti života, seba samého i každého člove­ka. Vítajme ju v každom dieťati, ktoré prichádza na tento svet a odprevádzajme ju poslednou služ­bou zatlačením očí človeku, ktorý opúšťa tento svet...

Prajem Vám všetkým milostiplné, radostné, požehnané vianočné sviatky, plné porozu-

menia, lásky a spokojnosti.

 Prežite ich v zdraví a šťastí so svojimi blízkymi. Želám vám všetkým  pokoj v duši. Nech  vás sprevádza  po celý budúci rok.

                                                                                              Mgr. Jozef Jančovič, riaditeľ   školy

Niečo z histórie  Vianoc

Vianoce sú kresťanskými sviatkami mieru a pokoja. Ich počiatky začínajú niekde v období 4. storočia. Základom kresťanských Vianoc je biblický príbeh o narodení Ježiša Krista a oslava tejto udalosti.

Podľa jazykovedcov pochádza slovo „Vianoce" z nemčiny. Jeho pôvodný názov bol „svätá noc". Staré nemecké slovo Weihnachten si naši predkovia upravili .

Vianociam predchádza tzv. advent, ktorý začína vždy v poslednú novembrovú nedeľu a končí západom slnka v Štedrý večer.

Slovo „advent" pochádza z latinského slova „adventus" a znamená príchod, príchod Krista. Advent je zároveň začiatkom liturgického roku (cirkevného roku) a samotnou prípravou na Vianoce. V minulosti bol počas adventu prísny pôst a rôzne druhy zákazov. Dokonca sa v rodinách prestalo tancovať a nekonali sa žiadne svadby. V súčasnosti kresťania doporučujú počas adventných týždňov mierny pôst, pretože striedmosť v jedle bystrí rozjímanie.

Hlavným symbolom adventu je adventný veniec, je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Každú nedeľu sa zapaľuje jedna sviečka.

"Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta" (Jn, 8,12).

24. december - Štedrý večer

Od reformácie rímskokatolíckej cirkvi v 16. storočí sa začali sláviť Vianoce už deň vopred.

Preto je celý 24.december pojatý slávnostne, prípravou na večer kedy sa narodí Ježiš Kristus. Vítanie Božieho syna sa nesie v duchu dobrého jedla, skrášľovania a čistenia obydlia, hojnosti a obdarúvania sa. Darovanie darčekov bolo zvykom už v starom Ríme a vyjadrovalo upevňovanie vzájomných vzťahov. Ľudia verili, že prostredníctvom daru dávajú časť seba samých.

Už aj v minulosti rodiny vstávali skoro ráno, aby si každý stihol splniť svoju povinnosť. Pretože podľa toho ako sa vydaril deň a prípravy, sa bude dariť aj v budúcom roku. Hovorilo sa, že akú náladu budete mať počas Štedrého dňa, taká vám zostane aj v roku novom.

S východom prvej hviezdy sa usadalo k štedrovečernej večeri.

Štedrý deň vrcholí polnocou medzi 24. a 25. decembrom, kedy dôjde k samotnému narodeniu spasiteľa. Preto sa ľudia schádzajú o polnoci na "polnočnej omši" a spievajú pesničky.

25. december - Prvý sviatok vianočný a narodenie Ježiša Krista.

Prečo práve 25.december? Ľudia sa domnievajú, že 25.december je dňom narodenia Ježiša Krista. Dejiny ale o tejto skutočnosti nepodávajú žiadnu správu a ani pisatelia Biblie nezaznamenali presný dátum Kristovho narodenia. Často sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva - Sviatok slnka - ktorý sa tiež oslavoval 25. decembra. Pohania totiž verili, že ich Boh Slnka sa každý rok narodí v noci medzi 24.a 25. decembrom. Vypozorovali, že Slnko po tejto noci stúpa na obzore každý deň vyššie a vyššie. Tento tajomný jav si vysvetľovali ako vzrast novorodeného slnečného dieťaťa a preto boli tieto noci považované za „sväté noci".

Cirkev dala pohanským svätým nociam kresťanský význam a ako cirkevný sviatok je 25. december po prvý krát doložený z roku 354, čerpaný z rímskych prameňov.

Dnes už vieme, že v tomto čase dochádza k zimnému slnovratu (21. december), kedy Slnko vstupuje do znamenia Kozorožca. Je to najkratší deň a najdlhšia noc v roku a zároveň v kalendári začína zima.

A tak cirkev časovo spojila narodenie Spasiteľa so starým mýtom zimného slnovratu, vyjadrujúcim vedomie o večnom víťazstve života nad smrťou a svetla nad tmou.

Iná teória zase vraví, že dňa 25.3. bolo Márii zvestované, že bude matka Krista. Za deväť mesiacov, čiže 25.decembra má prísť na svet Božie dieťa. Táto hypotéza je však veľmi ťažko dokázateľná.

 Tichá noc

Bez Tichej noci si Vianoce snáď ani nevieme predstaviť. Preložená bola hádam do všetkých jazykov. Kde má korene táto typická vianočná pieseň?

Tichá noc, svätá noc, v origináli Stille Nacht, heilige Nacht, mala premiéru v rakúskej dedinke Oberndorf v kostole svätého Mikuláša počas polnočnej omše 24. decembra 1818.

Kostol, v ktorom sa tóny tejto neobyčajnej vianočnej piesne rozozvučali prvý raz, dnes už neexistuje. Text vytvoril Joseph Mohr, ktorý prišiel za Franzom Xaverom Gruberom s prosbou, aby naň zložil hudbu. Práve vtedy nefungoval organ, preto Gruber nacvičil pieseň so sprievodom gitary. Povrávalo sa, že mechy organu rozhrýzli myši, avšak ide skôr o legendu ako o realitu.

Tichá noc nezaznamenala obrovský úspech hneď. Až okolo roku 1840 sa začala objavovať vo viacerých spevníkoch a šírila sa čoraz väčšou rýchlosťou. Spevácke zbory a misionári ju postupne preniesli nielen do Európy, ale aj do celého sveta. Dlho sa Tichá noc považovala za tirolskú ľudovú pieseň, jej autori Mohr a Gruber sa začali v súvislosti s ňou spomínať až neskôr. Autori sa slávy počas svojho života nedočkali.

Odkiaľ pochádza vianočný stromček?

Na Slovensko prenikol vianočný stromček v 18. storočí. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a na konci 19. storočia začal prenikať na vidiek. Prišiel k nám z Nemecka, jeho pôvod však siaha až do staroveku.

História vianočného stromčeka, obľúbeného na celom svete, sa začala písať v nemeckom protestantskom prostredí. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska.

Vianočný stromček v starovekom Ríme

Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765. V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.

Pôvod vianočného stromčeka však nie je biblický ani kresťanský. Siaha azda až k rímskym oslavám slnovratu - Saturnáliám. Akýmsi pokusom o jeho biblické zdôvodnenie boli slová proroka Ozeáša "Ja som ako zelený cyprus, tvoje ovocie pochádza odo mňa."

Najskôr v meste, potom na vidieku

Na naše územie prenikol stromček v 18. storočí z Nemecka. Najprv sa udomácnil v mestskom prostredí a na konci 19. storočia začal prenikať na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až medzi vojnami.

Dovtedy sa v izbách vešali rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.

Jednoznačnú príčinu, prečo sa práve ihličnatý stromček stal symbolom Vianoc, nepoznáme. Isté však je, že je s nimi spätý veľmi pevne. Zdobia ho aj ateisti, výnimku tvoria iba Svedkovia Jehovovi, ktorí neuznávajú žiadne sviatky.

Magické vlastnosti

V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromom sa pripisovala schopnosť zaháňať zlých duchov. Až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol neskôr. Jeho tradíciu založilo mesto ako výsledok estetizácie sviatočného obradu.

Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok.

Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom
Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok