Z histórie

 

            Obec Veľké Ripňany patrí k obciam, v ktorej školstvo má svoju dávnu históriu a siaha do konca 17. a začiatku 18. storočia. V obci počas  historického vývoja vznikali rôzne typy škôl v závislosti od politických pomerov, spoločenských požiadaviek a  národnostného zloženia obyvateľstva. Rôzni boli preto aj ich zriaďovatelia. Školstvo odrážalo vždy aj spoločensko-politické pomery , štátne zriadenie a realizovalo tak aktuálnu štátnu politiku.

            Je pozoruhodné, že k rozvoju školstva v obci prispeli aj viacerí obyvatelia obce svojou osobnou zainteresovanosťou, pochopením významu vzdelávania pre svoje deti, obec, región, či poskytnutím priestorov na vyučovanie. Zvlášť pri vzniku škôl presadili ich potrebu.

            Začnime však pri samotnom počiatku vzdelávania vo Veľkých Ripňanoch. Dr. Komlossy Ferencz v dokumente „História rímsko-katolických škôl  Ostrihomského arcibiskupstva“  z roku 1896 uvádza o Veľkých Ripňanoch veľmi zaujímavé údaje. „V roku 1692 vďaka podpore Viskelety Michala a jeho manželky, grófky Anny Márie, rodenej Thurzovej, bol do Veľkých Ripnian presťahovaný farský kostol a kantorstvo. Kantorstvo v širšom význame slova    znamená spevák a organista, v kostole,  vedúci kostolného zboru, ktorý často pôsobí aj ako učiteľ.“ Od roku 1713 sa v obci vystriedali 4 kantori. Z tohto obdobia nie je zmienka o škole.  Pravdepodobne kantor učil doma.

                Ostrihomská kronika uvádza, že škola vznikla v roku 1832. Bola v budove nemocnice, kde sa v jednej miestnosti učili v prvom roku iba 3 žiaci. V roku 1857 sa zvýšil počet školopovinných detí na 33. Preto sa v roku 1858 zo zbierok rímsko-katolíckych veriacich postavila škola a dom pre kantora, ktorá mala šindľovú strechu, 3 izby, kuchyňu s drevenou podlahou, komoru, chodbu a priestrannú triedu. K domu patrila maštaľ a šopa. Pri dome sa rozprestieral veľký ovocný sad s 300 ovocnými stromčekmi a 2 pivnice. Školu spravovala rím.-kat. farnosť. Vtedajší mecenáš školy bol Cherny Anton, bývalý veľkoripniansky kňaz. Každý rok dal školu na vlastné náklady opraviť. Na prestavbu bytu kantora venoval 280 forintov. Kúpil asi 5 akrov pôdy na vylepšenie príjmu kantora.

            Nadácia Viskelety Michala a Matejoviča Jána podporovala tiež kantora. Zoznam historicky známych kantorov uvádzame v chronologickom poradí v časti /Riaditelia škôl/. Zaujímavé je, že syn Kochány Jána Nepomuka, Ján, ktorý sa narodil vo Veľkých Ripňanoch, presadzoval maďarizáciu.. Príjem kantora bol 664 forintov a 47 grajciarov. Predsedom školskej rady bol Žiška Michal. Okrem rím.-kat. školy bola v obci aj židovská škola. Pôsobil v nej jeden učiteľ a v priemere 10 detí. Príjem učiteľa bol 500 forintov. Tieto údaje sú zapísané v Histórii rímsko-katolíckych škôl Ostrihomského  arcibiskupstva v roku 1882.

            Školská kronika Štátnej meštianskej školy vo Veľkých Ripňanoch uvádza, že „ škola bola  v obci založená pravdepodobne v roku 1750, kedy sem bola presťahovaná zo susednej obce Obsolovce. Vyučovalo sa v súkromnom dome, vyučovanie viedol zaslúžilý vojak. Za odmenu dostal od každého žiaka ročne zlatovku a mecku zbožia. Prvá budova školy bola podľa údajov kanonickej vizitácie postavená v roku 1804. Tým bol položený základ pre vznik rímskokatolíckej ľudovej školy. Vyučovacím jazykom bola slovenčina, nemčina a čiastočne aj maďarčina. Vtedajší ludi-rector mal od každého žiaka každodennej školy jednu zlatovku, celoročne štyri siahy dreva, 40 prešporských meríc žita od veriacich /od urbaristov/ a 7 uhorských jochov poľa, byt so záhradou, čo bolo porovnávajúc sa s inými školami dosť veľký dôchodok /mzda/. V tých časoch

vyučoval učiteľ Štefan Turan, ktorý bol už výlučne učiteľom-organistom.“ Od roku 1861 sú už presné dáta. Vyučoval vtedy Ján Nepomuk Kochány, ktorý bol už odborne vzdelaný. Škola bola vybavená pomôckami a obrazmi. Porušovanie disciplíny sa trestalo krutými a bizarnými spôsobmi napr. bitím palicou,  žiak stál  v kúte.

            V roku 1912 vystavali občania za podpory ostrihomského arcibiskupa novú školskú budovu, ktorá mala dve triedy a učiteľský byt. Škola bola zriadená na ťarchu cirkevnej obce a niečo venoval na zariadenie aj biskupský úrad v Ostrihome. V tomto čase vyučovala aj pani učiteľka Kornélia Burzová, absolventka trnavského učiteľského ústavu.

            V októbri 1925 odišiel do penzie Ján Kochány a na jeho miesto nastúpil Otakar Markovič. Uskutočnila sa prestavba - zo starej triedy urobili novú a podala sa žiadosť o postavenie tretej triedy. Na jeseň 1926 Otakar Markovič založildivadelný spolok. V roku 1927 sa vytvorila obecná knižnica. V roku 1930 bola postavená štvrtá trieda a učiť prišla Bedriška Escherová a v októbri 1930 aj piata trieda, pretože sa zapísalo do školy až 258 žiakov. Do novej triedy prišiel výpomocný učiteľ Alexander Lackovič.

            14. mája  1931 bolo na škole založené rodičovské združenie. Na schôdzu prišlo 107 rodičov.

Desať rokov trvalo, kým sa zrealizovala myšlienka zriadiť vo Veľkých Ripňanoch aj meštiansku školu. Na naliehanie okresného školského inšpektora  Mateja Miškóciho bola zriadená Meštianska škola vo Veľkých Ripňanoch výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe zo dňa 17. septembra 1931, číslo 129.026/31/I./2. Školopovinnosť sa tak rozšírila až do 14. roku veku dieťaťa. Za riaditeľa novozriadenej školy bol menovaný Čech August Palesch, dočasný odborný učiteľ  na štátnej meštianskej škole v Handlovej, ktorý dňa 29. októbra 1931 nastúpil do Veľkých Ripnian. Školské miestnosti však neboli zaistené, preto sa prenajali priestory od veľkostatkára Julia Šimku. Zápis do prvej triedy sa konal 4.-6. novembra 1931, kedy sa zapísalo 87 žiakov, z toho 46 chlapcov a 41 dievčat. Riaditeľ učil sám, neskôr nastúpil výpomocný učiteľ Jozef Voľný, absolvent českej reálky vo Viedni.

            14. decembra 1931 bolo slávnostné otvorenie meštianskej školy. Na otvorení prehovoril Matej Miškóci, školský inšpektor, miestny rímsko- katolícky kňaz Ján Lipka, vedúci notár Michal Slezárik a August Palesch, riaditeľ školy. 18. decembra nastúpila Alžbeta Mikulášová. Jej príchodom boli vyučovacie predmety na škole obsadené. 20. februára 1932 bola prvá rodičovská schôdza. Rodičovské združenie sa zriadilo v júni 1933. Nová budova meštianskej školy sa rodila veľmi ťažko. S vyučovaním sa začalo až 16. septembra 1933. Šesť tried sa učilo v dvoch miestnostiach tak, že sa po troch triedach striedali žiaci každý druhý deň. Väčšina žiakov chodila do školy aj v zime  pešo. Začiatkom októbra bola budova dokončená a 8. októbra 1933 bola posviacka školy. Na postavení budovy školy majú veľkú zásluhu občania obce, ktorí na jej výstavbu prispeli najviac. 10. septembra 1934 bola ukončená prístavba tried a odovzdaná svojmu účelu. 26. septembra prišli objednané lavice v počte 12 kusov od firmy Šponař v Přerove. V roku 1935 bola chrípková epidémia, z 275 žiakov  bolo chorých 117. V školskom roku 1937/38 sa stal novým dočasným riaditeľom školy Čech Václav Šura. Od 1. januára 1938 vstúpil do platnosti zákon o obvodných /ujazdných / meštianskych školách. Vytvoril sa tak školský obvod,  do ktorého patrili  obce: Veľké Ripňany s osadou Malou

Vieskou, Behynce, Šarluhy, Malé Ripňany, Biskupová a Obsolovce. Škola začala byť odteraz financovaná zo zdrojov obce, okresu, krajiny. V januári 1939 bolo slávnostné vytvorenie obvodnej / ujazdnej / školskej rady. 

            2. februára 1939 sa stal riaditeľom meštianskej školy vo Veľkých Ripňanoch Oldrich Mohay, ktorý viedol aj kroniku školy. Stav učiteľského zboru na začiatku školského roka 1938/39 bol – 11 učiteľov, z toho 7 českej národnosti. V priebehu roka sa zvýšil na 17 učiteľov, vrátane 1  rímsko-katolíckeho a 1 evanjelického  kňaza. Na konci roka bolo opäť 11 učiteľov, z toho 2 Česi. Vznik Slovenskej republiky 14. marca 1939 mal vplyv aj na učiteľský zbor. Odišla väčšina českých učiteľov.

            12. júna 1939 sa začala prístavba riaditeľne na meštianskej škole. Do užívania bola daná 31. augusta 1939.

            V októbri 1939 sa stáva riaditeľom školy Viktor Seleš. Učitelia uskutočnili zbierku na slovenský poklad. Realizovali  humanitnú pomoc – zber ošatenia pre deti.

            V školskom roku 1940/41 bolo do všetkých 7 tried meštianskej školy zavedený rozhlas. V šk. roku 1941/42 MUDr. Štefan  Paulen u viacerých žiakov zistil prípady  ochorenia tuberkulózou. V roku 1942 bol menovaný nový riaditeľ Pavol Moško.

            Školský rok 1943/44 sa začal až 1. októbra z dôvodu uvoľnenia žiakov i učiteľov na poľnohospodárske práce. Do školy nastúpilo 471 žiakov, 181 dievčat, 290 chlapcov. Zriadená bola ďalšia nová trieda. Boli 4- prvé, 3-druhé, 2- tretie, a 1 učebný náukobeh. Zavedené striedavé učenie, žiaci 3 tried chodia do školy popoludní. V októbri 1943 bolo na školu pridelené telocvičné náradie – kôň, bradlá, koza, mostík, žinenka, lano na šplh, činky, tyč na hrazdu. Za predsedu  rodičovského združenia bol zvolený Imrich Pecháč.

V šk. roku 1944/45 bolo 503 žiakov a bol to zvláštny rok. 19. januára 1945  zabrali školu maďarské vojská o tri dni neskôr nemecké. V júni bol poverený vedením správy školy pán učiteľ Ľudovít Sasák. V roku 1946 bol za definitívneho riaditeľa menovaný Severín Pápay. Prejavoval sa veľký nedostatok učiteľov. Na škole bolo 9 tried.

V školskom roku 1947/48 došlo k zmene režimu, čo sa postupne začalo prejavovať  aj na obsahu jednotlivých predmetov vo výchovno- vzdelávacom procese. Zákonom bol zmenený názov meštianskej školy na Strednú školu vo Veľkých Ripňanoch.Boli vytvorené 3 základné triedy a pobočky. Školský obvod tvorili V. Ripňany s osadou Malá Vieska, Behynce, Šarluhy, M. Ripňany, Biskupová, Obsolovce. Žiaci z uvedených obcí, ktorí navštevovali 1.-3. triedu Štátneho gymnázia v Nitre alebo inde mohli navštevovať Strednú školu vo V. Ripňanoch. V šk. r. 1948/49 do školského obvodu ešte pribudli Mancicko, Krtovce, Hajná Nová Ves, Obdokovce, Merašice, Kapince, H. Štitáre, Šuránky, Ujlaček. 10.  októbra 1948 bolo založené  Združenie rodičov a priateľov školy, ktorého sa zúčastnilo 70 rodičov. Za predsedu zvolili Antona Chovanca. V januári 1949 na základe rozhodnutia predsedníctva KSS za účasti predsedu MNV, miestneho predsedu KSS bolo preverovanie niektorých členov učiteľského zboru. V šk. roku 1948/49 bolo dodaných na školu 8 katedier. Školu navštevovalo 342 žiakov, z toho 24 % z V. Ripnian, 51 % z obvodu, 25 % mimo obvodu. Žiaci dochádzali zo 14 obcí. Školská štatistika už uvádza rozdelenie rodičov deti do spoločenských tried takto:

roľníci - 65 %, robotníci – 18 %, živnostníci – 11 %, zriadenci – 2,5 %, úradníci – 1,5 %, ostatní – 2 %. Školstvo sa ideologizovalo. 11. marca 1951 vznikla na škole Pionierska organizácia. Sľub zložilo 75 žiakov, 30 chlapcov a 45 dievčat.

Prostredníctvom Povereníctva školstva bolo dodaných na školu 100 lavíc pre žiakov, ktoré však veľkosťou boli nevyhovujúce a nemohli slúžiť svojmu účelu.

            12. februára  1952 bola pri škole založená ZO KSS.

            V školskom roku 1953/54 bola zavedená nová organizácia školy. Doteraz vedľa seba paralelne existovala Národná škola a Stredná škola. Zlúčením oboch vznikla Osemročná stredná škola vo Veľkých Ripňanoch. Riaditeľom školy bol Severín Pápay. Škola bola rozdelená na I. stupeň 1.-5. ročníky a II. stupeň 6.-8. ročníky. Školský obvod sa skladal z V. Ripnian, M. Ripnian, Behyniec, Obsoloviec, Biskupovej, Dolných Kapiniec, Merašíc.  Novým predsedom ZRPŠ sa stal Pavol Belaň, predseda JRD.

            V1969 roku bol menovaný za riaditeľa školy  Ján Michálik. Školský obvod tvorili obce V. Ripňany, M. Ripňany, Biskupová, Lužany, Merašice. Realizovala s výstavba nových WC, drevárne a skladu uhlia na hornej budove školy. Od roku 1970 sa v školstve začala výrazne prejavovať politika nového vedenia KSČ i štátu. Normalizácia zasiahla aj školstvo. Uskutočnili sa previerky učiteľov, členov KSS. Školstvo sa výrazne ideologizovalo. Žiaci si pravidelne museli pripomínať kultúrnymi programami VOSR, Víťazný február, MDŽ, Deň učiteľov, Ďeň čsl. ľudovej armády, 1. máj, 9. máj, SNP, Mesiac ČSSP. Organizovali sa behy oslobodenia v obciach, brigády žiakov na JRD. Učitelia každoročne organizovali školské výlety.

            V 1977 roku sa stal riaditeľom školyAnton Solčanský. V spolupráci s MNV V. Ripňany sa opravili obe budovy školy- nátery múrov, podlahy, strechy, vybudovali sa smetiská, nový vchod do dielni. Organizovali sa súťaže žiakov – Hviezdoslavov Kubín, Puškinov pamätník,Melódie priateľstva, Pioniersky samopal, Pionierska pytagoriáda, Putujeme za ľudovou piesňou, spartakiádne štafety Dukla- Bratislava- Praha, Pioniersky karneval, Pioniersky semafor, besedy so spisovateľmi, partizánmi, milicionármi, pioniersky sľub,  športové súťaže a iné.  V škol. roku 1980/81 sa v 1.-5. roč. začalo vyučovať podľa nových učebných osnov. Realizoval sa projekt ďalšieho rozvoja čsl. výchovno-vzdelávacej sústavy. Škola mal 13 tried.

            Podmienky na výchovu a vzdelávanie boli nevyhovujúce. Vyučovanie je na dvoch miestach a v troch budovách. Škola nemá telocvičňu ani školskú jedáleň, chýbajú odborné učebne. Z pedagogického zboru do Nitry odišiel riaditeľ školy  PaedDr. A. Solčanský.

            V roku 1985 do funkcie riaditeľky školy bola menovaná Margita Bosá.

Pre nedostatok tried sa vyučovalo na 1.-4. roč. v dvoch zmenách – dopoludnia i popoludní. V roku 1987 obci začal činnosť folklórny súbor RIPÍN, ktorý viedol učiteľ Daniel Kúcha. Neustála kritika zlých pracovných podmienok na škole, úsilie funkcionárov obce i okresu boli korunované úspechom. V novembri 1985 sa začala výstavba 12 triednej základnej školy s kapacitou pre 480 žiakov a stravovacie zariadenie pre 450 žiakov. Objekt školy je riešený v monobloku s vnútorným átriom, 1-3 podlažný s terasovou strechou.

            Slávnostné otvorenie novej budovy školy bolo 4. septembra 1989. Nový školský rok 1989/90 sa začal v nových priestoroch. Veľkú zásluhu na tom majú aj rodičia žiakov, ktorí sa zúčastňovali upratovania a prípravy priestorov. V prvom roku boli sprístupnené len triedy na vyučovanie. V októbri školská jedáleň. O rok neskôr bola sprevádzkovaná telocvičňa a športový areál. Terénne úpravy trávnatých plôch a výsadba zelene sa uskutočnili až v roku 1991- 1992 brigádnicky za účasti žiakov, učiteľov, rodičov. V roku 1994 boli dané do užívania aj dva tenisové antukové dvorce. Kapacita 12 tried nestačila. V ďalších školských rokoch sa vytvorili triedy zo skladov a priestorov pre školský klub detí /ŠKD/. Škola v tom čase mala až  18 tried.

            V roku 1989 pod vplyvom spoločenských zmien nastali aj zmeny v školstve. Do škôl sa vrátila demokracia, sloboda, demokratická možnosť voľby riadiacich pracovníkov, zmeny v obsahu vyučovania, školská samospráva- rada školy. V roku 1989 zamestnanci školy vyjadrili dôveru vtedajšej riaditeľke školy Margite Bosej. Pri základnej škole sa konštituovala aj „Rada školy“ ako nový školský samosprávny orgán. Za jej predsedníčku zvolili pani učiteľku Mgr. Ľudmilu Lysovú. Namiesto Združenia rodičov a priateľov školy vznikla „Rada rodičov pri ZŠ V. Ripňany.“ Predsedníčkou sa stala pani Jozefína Košíková.

            V školskom roku 1991/92 bol za riaditeľa základnej školy menovaný Mgr. Jozef Jančovič, zástupkyňou riaditeľa školy sa stala Mgr. Alena Macháčová. Od roku 1948 boli školy riadené prostredníctvom okresných úradov.

Dňa 20. 11. 2001  pod číslom PS-18/2001 Okresný úrad v Topoľčanoch vydal zriaďovaciu listinu Základnej školy vo Veľkých Ripňanoch v zmysle zákona č. 542/1990 Zb., na základe ktorej zriadil dňom 1. januára 2002 Základná školu vo Veľkých Ripňanoch s plnou právnou subjektivitou.

K uvedenej  zriaďovacej  listine bol vydaný obcou Veľké Ripňany  Dodatok č. 1 pod číslom 269/2002. Zriaďovateľom Základnej školy vo Veľkých Ripňanoch, Školská 528 sa od 1. júla 2002 stala Obec Veľké Ripňany.

            V súvislosti s normatívnym financovaním školstva v roku 2004 zriaďovateľ  Obec Veľké Ripňany s účinnosťou od 1. júla 2004 zriadil Základná školu s materskou školou Veľké Ripňany, Školská 528 ako spojenú školu s právnou subjektivitou. Došlo k spojeniu základnej školy s materskou školou. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bola zrušená Materská škola Behynce. Deti z Behyniec navštevujú Materskú školu vo Veľkých Ripňanoch.

            V školskom roku 2005/2006 základnú školu navštevuje 323 žiakov. Na ročníkoch 1.-4. 129 žiakov, na 5.-9. ročníkoch 196, materskú školu 50 detí. V 2 oddeleniach ŠKD je 56 žiakov. 

Základná škola má 17 kmeňových tried, 2 učebne PC, odbornú učebňu na fyziku a chémiu, kuchynku na vedenie domácnosti, malú a veľkú telocvičňu, dielňu na technickú výchovu,  posilňovňu, 4 šatne, kabinety pre učiteľov, zborovňu, školskú jedáleň s kuchyňou. Kotolňa na pevné palivo sa v roku 1998 zrekonštruovala. Vo februári 1999 bola uvedená do prevádzky moderná plynová kotolňa na zemný plyn.

            Športový areál pozostáva z  2 tenisových dvorcov, 2 volejbalových ihrísk, 1 viacúčelového asfaltového ihriska, trávnatého futbalového ihriska, atletickej dráhy a 2 doskočísk. Škola na súčasné ekonomické možnosti je materiálne vybavená  na dobrej úrovni. Vysoká je estetická úroveň interiéru školy vďaka vyučujúcim.

                      Škola poskytuje vzdelanie na úrovni súčasného poznania. V roku 2004 sa prestal povinne vyučovať ruský jazyk. Vyučuje sa len anglický jazyk povinne od 3. ročníka.

Žiak po ukončení 9. ročníka získava vzdelanie poskytované základnou školou.

 

JEDNOTLIVÉ DRUHY ŠKOL VO VEĽKÝCH RIPŇANOCH

   /archívne zaznamenané v Štátnom  archíve Topoľčany/           

 

            Ľudová škola /zmena názvov/                                              

 

Rímsko – katolícka ľudová škola                                     1922 – 1945 

Štátna meštianska škola                                                     1931 - 1945

Štátna ľudová škola                                                           1945 – 1948

Národná škola                                                                     1948 – 1952       

Osemročná stredná škola /spojená s meštianskou/            1953 - 1960

 

                Meštianska škola

 

Štátna meštianska škola                                                   1931 – 1938

Štátna obvodová meštianska škola                                  1938 – 1939

Slovenská obvodová meštianska škola                            1939 - 1948

Stredná škola                                                                     1948 – 1955

Osemročná stredná škola /spojená s ľudovou/                 1953 - 1960

Základná deväťročná škola                                              1960 – 1979

Základná škola                                                                   1980 – 2004

Základná škola s materskou školou                                 2004 -    

 

Ľudová hospodárska škola                                                1935 - 1949

Základná roľnícka škola                                                   1949 - 1951        

 

Chronologický prehľad známych kantorov a riaditeľov

 

Rímsko-katolícka ľudová škola

 

1713-1732                  Petrovič Imrich                       /kantor/

1732-1755                  Alburnis František                  /kantor/

1755-1781                  Horváth Ján                            /kantor/

1781-1810                  Bacó Štefan                              /kantor/

1811-1830                  Štefan Turan                           /učiteľ-organista/

1830-1870                  Mihalovič František               /kantor/

1870-1890                  Kochány Ján Nepomuk         /kantor/

1890-1925                  Kochány Ján ml.                    /riaditeľ/

1926-1946                  Markovič Otakar                   /riaditeľ/

1946-1953                  Mišút Viliam                          /riaditeľ/

 

                                                          

Štátna meštianska škola

 

1931-1937                  Palesch August                      /dočasný riaditeľ/

1937-1939                  Šura Václav                           /dočasný riaditeľ/

1939-1939                  Mohay Oldrich                    /dočasný riaditeľ/

1939-1940                  Seleš Viktor                         /poverený správca/

1940-1942                  Inovecký Viktor                  /dočasný riaditeľ/       - V. Seleš si zmenil priezvisko na Inovecký

1942-1945                  Moško Pavol                      /riaditeľ/

1945-1946                  Sasák Ľudovít                    /poverený riaditeľ/

1946-1962                  Pápay Severín                   /definitívny riaditeľ/

1962-1969                  Kmeťo František              /riaditeľ/

1969-1977                  Michálik Ján                     /riaditeľ/

 

Základná škola/Základná deväťročná škola/Základná škola s materskou školou

 

1977-1985                  Solčanský Anton PaedDr.  /riaditeľ/

1985-1991                  Margita Bosá                   /riaditeľka/

1991-2019                  Jozef Jančovič Mgr.          /riaditeľ/

2019-                          Andrea Pániková PaedDr. /riaditeľ/

 

Chronologický prehľad známych zástupcov riaditeľa

 

1953-   1954               Hanulíková Mária

1954-                          Michálik Ján

1963-1969                  Michálik Ján

1969-1975                  Gábriš Rudolf

1975-1976                  Solčanský Anton

1977-1983                  Michálik Ján

1983-1984                  Karol Šutta

1983-1985                  Margita Bosá

1985-1991                  Jančovič Jozef, Mgr.

1991-2018                  Macháčová Alena, Mgr.

2018-2019                  Andrea Pániková PaedDr. 

2019-                          Marianna Chotárová Ing.

 

História predškolského zariadenia

 

            Kronika Materskej školy vo Veľkých Ripňanoch uvádza, že predškolské zriadenie vzniklo dňa 6. decembra 1943 na podnet pána farára P. Drgoňa za podpory „Slovenskej ligy“,  proti rozpínavosti tunajších Nemcov. Nemci mali detskú opatrovňu a ľudovú školu. Novozriadená detská opatrovňa bola umiestnená v budove Štátnej ľudovej školy vo V. Ripňanoch. Pôsobila v nej Elena Mikulášová ako definitívna detská opatovateľka. Druhou pracovníčkou bola Margita Urminská- pestúnka. Starali sa o 62 detí. Plat pestúnky hradila Slovenská liga. Prevádzku hradili rodičia. Celkové ročné náklady boli 5000 korún. Zariadenie bolo vybavené modernými pomôckami a hračkami, ktoré ku koncu druhej svetovej vojny pri  prechode frontu cez obec  boli zničené. Po prechode frontu bola prenajatá miestnosť po bývalej nemeckej ľudovej škole. Bola to budova súkromníka pána Antalíka. V roku 1944-1945 pracovali v opatrovni ako výpomocné opatrovateľky J. Tomanová a Jolana Kubičková.  Od roku 1945 „Štátna detská opatrovňa“ bola pod správou Štátnej meštianskej školy. Zapísaných bolo 54 detí, zlá dochádzka, nezáujem rodičov. Deti boli vypísané z matriky. V tom istom roku nastúpila pani Anna Gáliková – opatrovateľka. Anna Ondrušová rod. Gáliková sa stala definitívnou detskou opatrovateľkou v roku 1947. Anna Ondrušová začala písať kroniku zariadenia. V 1946-1947 bola daná výpoveď z nájmu a opatrovňa sa presťahovala do budovy Štátnej meštianskej školy. V školskom roku 1947/1948 bol väčší záujem rodičov. 58 detí navštevovalo zariadenie. Bol dodaný nový nábytok, za 3 000,- korún hračky a Povereníctvo školstva darovalo záhradný nábytok a učebné pomôcky. Začalis a pre deti organizovať besiedky. Založilo sa rodičovské združenie.

            V roku 1949 sa organizovala stravovacia akcia –káva, čaj, pečivo a mäsové konzervy do konca mája. Na náklady prispievali rodičia. Navštevovalo 55 detí. Povereníctvo školstva poskytlo 750 000,- korún na nákup budovy od J. Žalnayho, zverolekára. Nedošlo k dohode. Učilo sa v budove Národnej školy. Od roku 1951 sa zriadila aj druhá trieda. Pridelená bola učiteľka z ľudu Valéria Mosnárová. Škola bola v budove Miestneho národného výboru /MNV/. Výchovná práca s deťmi v duchu marxizmu.

            V roku 1952 prevzala správu zariadenia Valéria Plešková, novou učiteľkou sa stala F. Karabová. Počet detí sa pohyboval medzi 50-60. Pravidelná dochádzka detí. Výlety na konci školského roka do okolia obce, Radošiny. Zariadenie pôsobilo v starej budove MNV. V roku 1960 sa materská škola presťahovala do budovy MNV – mala  tri miestnosti. Od roku 1963 bola 12- hodinová prevádzka a zvýšil sa aj počet učiteliek z dvoch na štyri. Riaditeľkou materskej školy sa v roku 1964 stala Mária Chrašťanská. Upravené okolie a oplotená záhrada. V rokoch 1964-1967 škôlku navštevovalo 42-44 deti. Začal sa prejavovať nedostatok miest v škole. Navštevovali ju preto len deti pracujúcich matiek. Dodané boli 2 katedry, 10 detských stolov, 30 stoličiek. V školskom roku 1967/68 riaditeľkou M. Chrašťanská, učiteľky V. Plešková, Z. Chalániová, F. Karabová, upratovačka – J. Kollárová, hlavná kuchárka – M. Košíková, pomocná kuchárka – M. Kindernayová. Zavedená bola celodenná starostlivosť od 7,00 – 18,00 hod. Počas letných prázdnin v prevádzke jedna trieda. V roku 1977 sa rozšírili priestory materskej škôlky – 2 triedy, 2 herne, 2 spálne. Z budovy sa odsťahovalo MNV. V záhrade boli nainštalované hojdačky, lavičky, pieskovisko.

            Pretože budova bola z hygienického hľadiska nevyhovujúca, začala sa výstavba novej materskej škôlky. Dňa 2. mája 1983 bola otvorená nová budova materskej školy. Naprojektované boli   2 priestranné triedy, 2 spálne, herne, jedáleň, kuchyňa, sociálne zariadenie, práčovňa, kancelária, v areáli pieskovisko, detské hojdačky

            Po zmene politických pomerov došlo aj k zmene riaditeľky. Máriu Škvarilovú, rod. Chrašťanskú vystriedala v roku 1991 Dagmar Gašparovičová.

V roku 1996 bola menovaná do funkcie riaditeľky Marianna Školníková. Jana Masrnová bola riaditeľkou od roku 1998.

Materská škola bola zriadená  Okresným úradom Topoľčany. Od 1. júla 2002 zriaďovateľom je Obec Veľké Ripňany. V dôsledku normatívneho financovania a nedostatku finančných prostriedkov od 1. júla 2004 zriaďovateľ Obec Veľké Ripňany zriadila Základnú školu s materskou školou, Školská 528 Veľké Ripňany. Do funkcie zástupkyne pre materskú školu bola v roku 2004 menovaná pani Iveta Fulírová. Materská škola je v samostatnej budove. Navštevujú ju aj deti z obce Behynce, kde bola v roku 2004 materská škola zrušená.